reklama

... keď bolesť občas víťazí...

Hneď v úvode vám chcem poďakovať za čas, ktorý ste si našli na prečítanie môjho príspevku aj za podporu a povzbudivé správy. :)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Dnešný príspevok začínam s pocitom, ktorý som mala hneď po prvej operácii (november 2014) a to s obrovskou úľavou od bolesti a nepríjemného ťahu v nohe (žiaľ tento stav trval len krátko). Po prepustení som poslušne dodržiavala pokyny a pri večeri v Štedrý deň som stála (po prvý krát). Bola som veľmi vďačná za to, že som nemusela piecť a o všetky prípravy sa postarala blízka rodina. V tom čase som stále verila, že po rehabilitáciách nabehnem do práce a bude všetko v poriadku. Priatelia ma podporovali a fandili mi pri každom pokroku, za čo som nesmierne vďačná aj dodnes.. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V tomto čase som sa začala venovať háčkovaniu, pretože to bola jediná činnosť pri ktorej som nemyslela na bolesť a hlavne nespôsobovala mi bolesť - začínala som čiapočkami, neskôr som sa odhodlala na hračky :). S háčikom a vlnou som cestovala a dokonca som háčkovala aj v rámci hospitalizácii - sestričkám aj personálu na oddelení. Malé farebné klbká radosti, ktoré robili deň krajším nielen mne ale aj mnou obdarovaným. Práve ten pocit, keď som niekomu urobila radosť sa stal pre mňa energiou a posúval ma vpred.. 

Približne 6 týždňov od operácie sme cestovali opäť do Košíc na plánovanú pooperačnú kontrolu, kde bol záver taký, že moja rekonvalensencia neprebieha podľa očakávaní a keďže mám opäť bolesti a vyžarovanie do pravej nohy mám sa obrátiť na neurológa a ten mal zvážiť možnosti infúznej terapie. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V tom čase natrafiť na ochotného neurológa sa rovnalo zázraku o čom svedčili moje beznádejné statusy na sociálnej sieti :( ...

Bola som zúfalá, ale vďaka skvelým ľuďom sa mi podarilo nakoniec natrafiť na veľmi ochotného a ľudského pána doktora, ktorý mi v rámci urgentu podal infúziu, ktorá zabrala a objednal ma na svoju ambulanciu. 

Následne sme sa opäť vybrali do Košíc na druhú pooperačnú kontrolu (apríl 2014), kde sme sa teda vzájomne zhodli, že môžem pokračovať v plánovanej rehabilitácii pod dohľadom fyzioterapeuta. Poslúchla som a podstúpila som kompletnú 10dní trvajúcu rehabilitáciu, ktorá v konečnom dôsledku spôsobila opäť zhoršenie stavu a opätovnú akútnu hospitalizáciu a infúznu terapiu. Začiatkom mája 2014 som sa opäť obrátila na pána doktora, ktorý ma operoval, opätovne som na jeho odporúčanie podstúpila MRi v Prešove-Sekčov. Výsledkom bol opäť dátum27. máj 2014. Bol to dátum mojej druhej operácie (opäť L5/S1) ..

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Máj prešiel veľmi rýchlo a operácia prebehla v dohodnutom dátume. Pre mňa však bolo nepochopiteľné, prečo nebol robený výkon, na ktorom sme sa vopred dohodli a to kompletná výmena poškodenej platničky za "umelú". Opäť bola "len" odstránená časť poškodenej platničky, ktorá tlačila na nervový koreň (čo mi spôsobovalo ťahavú bolesť a slabosť v pravej nohe). Vysvetlením bolo, že sa tak rozhodol priamo na sále a keďže som tomuto pánovi doktorovi dôverovala, stačilo mi toto jeho vysvetlenie. Úľava síce prišla ale .. žiaľ, ako sa neskôr ukázalo zase bola moja radosť a úľava len krátkodobá .. 

Spätne keď uvažujem bez podpory rodiny a priateľov by som sa možno na to ani nedala. Nechcela som byť však ani obmedzovaná bolesťou. Humor a úsmev bol stále najsilnejšou zbraňou aj keď často mi do smiechu nebolo. Stále som si našla spôsob ako sa bolesti vysmiať a ešte tu bola rodina a priatelia, ktorým na mojom úsmeve a pohode záležalo. Čoraz viac som si uvedomovala že, je mnoho ľudí, ktorý trpia a netušia o možnostiach liečby inej ako na neurológii, že existuje odbor, kde rôznymi miniinvazívnymi zákrokmi dokážu uboleného človeka doslova “postaviť na nohy” behom pár dní. Je to algeziológia,nemyslím tým len ambulancie (práve im vďačná za veľmi veľa), ale hlavne kliniky. V mojom prípade jedna jediná, kde riešia pravú príčinu bolesti a nie jej dôsledok- teda samotnú bolesť. O tom však v ďalšom príspevku za pár dní, kde sa tiež dostanem k tomu ako som sa “dopracovala” k tretej operácii (!!) a hlavne k tímu lekárov, na ktorých nedám dopustiť. :) V nasledujúcom príspevku tiež popíšem ako "funguje" princíp posudkovej činnosti na ID a tiež ako sa všetko dá, keď sa chce.. :)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďakujem, že ste to dočítali až sem. Zdieľanie a “feedback” poteší :) 

Krásnu farebnú jeseň priatelia, 

Maťa 

Martina Zerolová

Martina Zerolová

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  1x

"Kto chce hľadá spôsob, kto nie hľadá dôvod" myslím, že nie je nič čo by ma vystihovalo viac, vždy hľadám spôsob, ako pomôcť, alebo vyriešiť situáciu .. a tiež verím v dobro ......môj blog by mal pomôcť ľuďom s chronickou bolesťou nájsť odpovede na otázky a taktiež by mal byť sprievodcom pre ľudí čakajúcich na SCS (spinal cord stimulation) neurostimulátor, keďže ja sama mám implantovaný Medtronic stimulátor od 26. augusta 2020..Ďakujem za zdielanie prípadne akékoľvek otázky :) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu